Spoločnosť, ktorá nie je platcom DPH, vystavuje faktúry tak, že ku cene za svoje služby alebo tovar osobitne neúčtuje daň z pridanej hodnoty.
Príklad: Spoločnosť Alfa nie je platcom DPH a predmetom jej činnosti je poradenská činnosť. Spoločnosť Alfa poskytne svojmu klientovi poradenstvo za cenu 1000 EUR. Keďže nie je platcom DPH, cena za poradenstvo sa nebude navyšovať o DPH a vystavená faktúra bude vo výške 1000 EUR.
Pri svojich nákladoch tiež osobitne neúčtuje o zaplatenej dani z pridanej hodnoty ale celú uhradenú sumu považuje za svoj náklad.
Príklad: Spoločnosť Alfa nie je platcom DPH a kúpi notebook za celkovú cenu 1200 EUR. Na daňovom doklade je uvedené, že notebook stojí 1000 EUR bez DPH, pričom 200 EUR je DPH. Keďže spoločnosť Alfa nie je platcom DPH, celú zaplatenú sumu 1200 EUR bude považovať za svoj náklad.
Naopak platca DPH musí k cene za svoje služby či tovar osobitne na faktúre pripočítať DPH a o túto daň navýšiť celkovú sumu faktúry.
Príklad: Spoločnosť Beta je platcom DPH a predmetom jej činnosti je poradenská činnosť. Poskytne klientovi poradenstvo za cenu 1000 EUR, pričom k cene za svoju službu musí pripočítať daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20% z ceny poradenstva, teda vo výške 200 EUR. Vystaví faktúru v celkovej výške 1200 EUR.
Pri nákladoch platca DPH tiež osobitne účtuje o zaplatenej DPH. V daňovom priznaní ku DPH následne uvedie, koľko dane vybral od svojich odberateľov a koľko dane zaplatil v cene prijatých tovarov a služieb svojím dodávateľom. Výsledkom je buď daňová povinnosť a potreba úhrady DPH daňovému úradu alebo nadmerný odpočet DPH a nárok spoločnosti na jeho úhradu od daňového úradu.
Príklad: Spoločnosť Beta je platcom DPH a kúpi notebook za celkovú cenu 1200 EUR, pričom táto je tvorená cenou notebooku vo výške 1000 EUR a DPH vo výške 200 EUR. Keďže spoločnosť Beta je platcom DPH, do nákladov zaúčtuje cenu notebooku 1000 EUR a osobitne si uplatní nárok na odpočítanie zaplatenej DPH vo výške 200 EUR v daňovom priznaní ku DPH.Je potrebné zdôrazniť, že zákon umožňuje voľbu iba malým spoločnostiam, ktoré nedosahujú obrat viac ako 49790 EUR za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Úvahy o tom, či sa registrácia pre DPH oplatí alebo nie, sa teda bude týkať iba menších alebo začínajúcich spoločností, ktoré sa pre DPH nemusia registrovať povinne.
Platí pritom, že registrácia pre DPH je pre spoločnosť výhodná v prípade, ak vo väčšom rozsahu investuje a nakupuje pri tom služby a tovary od spoločností, ktoré sú platcom DPH. V takom prípade má totiž nárok na odpočítanie zaplatenej DPH, čo sa vo výsledku môže blížiť ku 20% zľave na kúpené tovary či služby. Ak takáto spoločnosť očakáva, že po investovaní prejde do výrobnej fázy a jej tržby prekročia hranicu stanovenú pre povinnú registráciu pre DPH, výhodnosť predčasnej dobrovoľnej registrácie pre DPH je jednoznačná.
Na druhej strane, ak spoločnosť na svoju činnosť nepotrebuje väčšie investície a jej zákazníkmi sú najmä subjekty, ktoré nie sú registrované pre DPH (napríklad spotrebitelia), je pre spoločnosť výhodné nebyť registrovaná pre DPH. Jej zákazníkov, ktorí sú spotrebiteľmi alebo podnikateľmi, ktorí nie sú platcami DPH, totiž bude zaujímať konečná cena jej tovarov a služieb, ktorá by sa v prípade, že by spoločnosť bola platcom DPH zbytočne navyšovala o 20% sadzbu DPH.